Územie Nogfolu, dnešnej Veľkej Vsi nad Ipľom – Ipolynagyfalu a okolie bolo obývané človekom už v dobách predhistorických, o čom svedčia archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej a železnej. V období sťahovania národov sa tu vystriedali Jazygovia, Kvádi, Osi, Cottini, Hunovia, Svérovia a Avari.
V 6. a 7. storočí sem prichádzajú Slovania. Do starej slovanskej osady sa v 10. storočí usídľujú Maďari, čomu nasvedčuje aj samotné pomenovanie Nagfolu (dnes Nagy Falu, Veľká Dedina).
Prvá písomná zmienka o obci Nogfalu (Veľká Ves nad Ipľom) je z dňa 24. apríl 1252, v ktorej je uvedené, ako Uhorský kráľ Belo IV. apradovský, dáva comesovi Mykovi Zolumovi, za preukázané služby kráľovi a kráľovnej kuňorune obec Hydweg (Ipeľské Predmostie), oráčiny, lúky, lesy so všetkými príjmami a ďalšími súčasťami. V spojitosti s obcou Nogfolu (Veľká ves nad Ipľom) sa v predmetnej listine uvádza: „...terra Gregorii comitis Nogfolu...“, čiže držiteľom obce Veľká ves nad Ipľom bol comes (župan) Gregorius – Gergely ispán.
V roku 1400, pri metácii chotára Nagfalwa – Veľká Ves nad Ipľom, sa uvádzajú cesty: „via Vezche – Nagfalwa“ (Ipolyvece a Veľká Ves nad Ipľom) a „via Balog – Vezche“, čiže cesta Baloch nad Ipľom a Ipolyvece.
V roku 1442 uhorská kráľovna Alžbeta daruje Naghfalw - Veľkú Ves nad Ipľom, drégelským kastelánom menom Fedémesi Zobonya Imre a Deedi Farkas Peter, syn Ladislava.
27. januára 1476 je v obci Naghfalw 12 sedliackych usadlostí, 4 sedliacke usadlosti sú neobsadené. Na Ipoli bo uvádzaný mlyn, ktorý bol v držbe komunity.
V roku 1504 sa usídľujú v Honte Erdödiovci a kupujú si kúriu v Plášťovciach. Turecké vojská prepadli v roku 1552 južné Slovensko. Tieto prepady boli dosť časté, až do uzavretia mieru v Drinopoli. 10. augusta 1552 pri obci Palást (Plášťovce) osmanské jednotky vyrezaného Aliho Budínského pašu porazili habsburské žoldierske vojská. Plášťovecká bitka bola prvou najväčšou bitkou s Turkami na území Slovenska. Výstavba, údržba a oprava hradov si vyžadovala veľa pracovných síl bez platby.
V nedatovanom súpise z rokov 1640 – 1694, za zachovalo viac obecných portálnych súpisov zo župy Hont. Medzi zachovanými je aj nedatovaný súpis Possessio Nagyfalu. Súpis zaraďuje do stredu určeného rozpätia, čiže do roku 1667. Zo súpisu zisťujeme, že v obci je 14 sedliackych usadlostí, richtárom obce bol Georgius Juhász.
V roku 1715 je uskutočnené celoštátne sčítanie obyvateľstva v Uhorsku (pre zistenie daňovníkov na dane z príjmu v súvislosti so zavedením stáleho vojska v krajine). Sčítanie vykonali konskriptori zo župy Szabolcs. Nagyfalu – Veľkej Vsi nad Ipľom bolo celkom 12 domácností, a to 10 sedliackych domácností, obhospodarujúcich 226 holdov oráčiny, 45 koscov lúk a 14 kopáčov viníc a 2 želiarske domácnosti. V roku 1715 je v Uhorsku zavedené stále vojsko.
V roku 1720 bolo vykonané opakované sčítanie obyvateľstva. Sčítanie vykonali opäť konskriptori zo župy Szabolcs. Obec mala 12 sedliackych poddanských domácností, obhospodarujúcich 156 holdov oráčiny, 24 koscov lúk a 13 kopáčov viníc. Došlo k značnému zníženiu výmery usadlostí.
Vo feudalizme sa poddanými roľníkmi dedične používaná poľnohospodárska pôda nazývala urbárskou pôdou. Základnou jednotkou urbárskej pôdy, ktorej výmera nebola jednotná, bola sedliacka usadlosť. Súpisy urbárskej pôdy a povinnosti poddaných užívateľov mali obsahovať urbáre.
Dňa 23. januára 1767 panovníčka Mária Terézia vydáva pre Uhorsko urbársky edikt, upravujúci práca a povinnosti medzi poddanými a zemepánom, na zabezpečenie rovnomerného zaťaženia daňami, dávkami a nádennícku prácou. Pred spracovaním nových urbárov boli v každej obci vykonané zistenia a spísanie predurbárskeho stavu. Predurbárske jednanie v obci Veľká Ves nad Ipľom bolo vykonané 9. novembra 1769. Predmetná zápisnica je v odpise zo dňa 14. marca 1858. Poddanské obyvateľstvo obce Veľká Ves nad Ipľom sa delilo podľa držby pozemkov na sedliakov, želiarov, podželiarov. Veľká Ves nad Ipľom bola zaradená do I. triedy a celá sedliacka usadlosť mala 18 holdov rolí a 6 koscov lúk. Po vykonaní predurbárskeho šetrenia v roku 1769 a vrchnostenskom schválení základných otázok, najmä klasifikácie zeme a veľkosti usadlosti v Hontianskej župe, dochádza v roku 1770 k vyhotoveniu celoobecných urbárov. V roku 1770 vlastnilo pozemky v obci 7 zemepánskych rodín.
